História radnice
Objekt radnice (Rathaus, ratúz, ratuš) je solitérny objekt postavený uprostred námestia v prvej polovici 17. stor. v renesančnom slohu. Bola postavená so štvorbokým pôdorysom, aby bola zo všetkých strán prístupná. Je samostatne situovaná uprostred námestia. Je to jednoposchodová budova bez podpivničenia. Prízemie malo pôvodne otvorené arkády vo funkcii tržnice, na poschodí boli administratívne miestnosti mestskej rady. Pri barokizujúcej úprave boli zamurované arkády podlubí a v týchto plochách boli osadené nové okná. Fasáda dostala barokovoklasicistický slohový výraz. Prefasádovanie radnice bolo v 2. polovici 19. stor. prestavali jej drevené poschodie, stavbu nanovo omietli, previedli aj vnútorné zmeny, ktoré zakrývali pôvodnú dispozíciu zo 17. st.
I keď objekt radnice prešiel viacerými adaptačnými úpravami, vzhľadom na stupeň zachovania pôvodných konštrukcií a architektonických detailov je typickým príkladom renesančnej svetskej architektúry.Na radnici boli 2 árešty: izba pri izbe hajtmanovej a cigánska pri schodoch. Bolo tu teda vrchné väzenie miernejšie a spodné tvrdšie. Dľa J. Machalického Jozef Šimko, richtár rajecký, dal na radný dom postaviť drevenú vežičku, jeden zvon ku zvolávaniu mešťanstva k všeobecnej porade a zvlášť ku voľbe. Miestny notár v zápisnici z 13. novembra 1862 na príkaz rady mesta doslova píše: „Keďby mesto toto ani na kostolnej veži, ani na radnom dome žiadnymi hodinami opatrené nebolo, a stroje hodinové, jak na tamtej veži, tak aj po zrúcaní r. 1885 veži drevenej, na radnom dome vystavanej pre svoju starovekosť a celkovú nesposobnosť k určenému cieľu zodpovedať nemohli, jednohlasne uzavrené: Jeden stroj hodinový väčší z kassy obecnej opatriť.“ „Po tomto uzavrení jednohlasne povstala otázka, kde by v budúcnosti mali byť tieto hodiny dané, aby sa pre ne miestnosť pripraviť Predmet tento k dlhotrvanlivému rokovaniu príčinu zavdal. K tomu cieľu má sa vystaviť veža z tvrdého materiálu, jestli múry hlavne k neseniu nebezpečenstva ohňa zaistila a pod jedným slúžila aj jemu, aby nočná stráž z nej nočnú hliadku konať mohla...“
Ďalej sa písalo o urýchlenom vyhotovení plánov. O štvrť roka neskoršie, dňa 17. 3. 1863 v zápisnici napísané toto: „Poneváč nariadením od dňa 13. 11. 1862 vystavenie veže pri mestskom dome na rinku pred seba vziať sa má v nedostatku potrebného materiálu dielo toto tohto roku previesť sa nemôže, všetek ku tejto veži potrebný materiál ešte v bežiacom roku zaopatriť a prácu v nastávajúcom roku započať uzavreté.“
Neskoršie sa už postavenie veže na radnici nespomína.
Radnica bola sídlo mestského richtára – fojta a radou mesta, symbol svetskej moci. Tam rokoval richtár s radou o všetkých dôležitých veciach. Tam sa súdilo a notár zapisoval do mestskej knihy. Tam sa dohadovali a hlasovali „ pro“ alebo „ contra“. Najstaršiu mestskú takzvanú Rajeckú knihu Hľadáme od 1. svetovej vojny. Bola vedená od 15. st. v jazyku slovenskom. Sú v nej zápisy od r. 1485, teda z čias Mateja kráľa (1458-1490) v jazyku národnom. Túto hľadanú, pre historikov vzácnu knihu prevzal dňa 10. 6. 1914 trenčiansky stoličný archivár Pázmany, v tom čase robil v Trenčíne výstavu.
Literatúra : Kronika mesta Rajec, I.diel r.1974